História Kanadského Slováka

kanadsky slova history

História


Slováci v Kanade boli od počiatku roztrúsení po celej krajine a preto sa nepodarilo hneď od začiatku vytvoriť noviny, ktoré by uspokojili takúto širokú a rôznorodú komunitu.
Od roku 1930 až dodnes vzniklo i zaniklo vyše 20 slovenských novín - v súčasnosti sú len historickou spomienkou. Jedinou výnimkou je dnes už 67 ročný Kanadský Slovák, týždenník vydávaný Kanadskou Slovenskou Ligou vychádzajúci každú sobotu.

Každý týždeň prináša aktuálne informácie o živote slovenskej komunity, spoločenské správy, zamyslenia, rozhovory ...

Delenie sa o radosť i bolesť

Niekedy sa ozývajú hlasy, že slovenské noviny už natoľko nepotrebujeme, pretože viacerí z nás majú internet a spravodajstvo zo Slovenska si môžeme prečítať aj tam. V podstate je na tom aj kus pravdy. Sú i názory, že Kanadský Slovák tvrdo nebojuje za spoločné predsavzatia a viac sa venuje domácemu dianiu, kultúre a príbehom zo života jednotlivcov. Relatívne aj to je pravda. Tam za riekou Moravou sa hovorí, že niekto má rád dolky a iný holky... Takže týmto príslovím by sme túto úvahu mohli aj uzavrieť.

Niektorí však ešte dodávajú, že pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, keď sa tieto noviny rodili, bola iná situácia, že sa viac čítalo, bolo viac času a podobne. Zostalo však niečo, čo pretrvalo celé desaťročia. Bol to hlboký vzťah čitateľov k novinám, ktorí sa tešili nielen z úspechu novín, ale hlavne z toho, že dodnes, po šesťdesiatych troch rokoch, zotrvávajú ako posledný slovenský informačný týždenník na severoamerickom kontinente na svojej obežnej dráhe.

Na druhej strane stáli tí, čo neustále kritizovali
, hádzali polená pod nohy a očakávali pád novín do zabudnutia. Pri rozhovore s jedným z prvých redaktorov Kanadského Slováka, pánom Hrehom z Montrealu, sme prišli na to, že sa vlastne nič nezmenilo. Tie isté dve skupiny tu boli aj predtým - rovnako ochotné pomocné ruky, ale aj tie, ktoré sa odťahovali a hatili spoločný úspech.

Vydržali sme. Tak ako každý z nás, aj Kanadský Slovák prechádzal zmenami. Menili sa redaktori, pričom každý z nich zanechal v histórii novín svoje šľapaje. Boli tvrdší, plní boja, ale na takýto postoj bola vhodná doba - vhodný čas. Pred niekoľkými rokmi boli zasa zamerané na jednu slovenskú politickú stranu, ktorú priamo či nepriamo propagovali. Netvrdíme, že to bola zlá strana, ale takéto smerovanie sme vylúčili. Píšeme viac o tom, čo nie je na internete, nenadŕžame jednotlivým politickým stranám na Slovensku, ale rešpektujeme to, čo si slovenský národ vyvolí. Možno pre tento smer máme či už na poli kultúrnom alebo informačnom viac prispievateľov. Rovnaký postoj zaujímame aj k cirkvám.

A čo si najviac vážime a ctíme? Hoci to možno znie ako fráza, ale sú to bezpochyby naši čitatelia. Tí, ktorí vedeli a vedia, že etnické noviny by sa bez ich podpory ťažko prebíjali svetom. Sú pre noviny nepostrádeteľnou morálnou, ale aj materiálnou podporou. Im patrí večná úprimná vďaka, lebo od roku 1942 až dodnes, vždy keď Kanadskému Slováku z rôznych príčin hrozil pád, ho pozdvihli. Keď bol smädný po slove, poslali príspevok a keď "ochudobnel", siahli do peňaženky a bez slova mu pomohli.

Stačí sa obzrieť okolo seba, pozrieť sa na mnohé etnické periodiká, ktoré sa z týždenníkov zmenili na mesačníky, prípadne aj na občasníky.

Kanadský Slovák zostal. Hoci táto doba mnohým novinám podlomila nohy, on prežil. A to je znak toho, že niečo robí dobre.

Neberte to ako samochválu. Je to chvála a radosť pre nás všetkých.

Julo Behul
šéfredaktor