Aká bola Veľká noc 2020 medzi Slovákmi v Kanade

Easter Eggs

Ondrej Miháľ, Toronto

Veľkonočné sviatky sú za nami. Jedlo, rodina a obnovené zasľúbenie večného života Ježiša Krista boli oslavované medzi rodinami v Kanade mnohými spôsobmi. V tomto roku vírus Covid-19 zrušil tradičný spôsob slávenia veľkonočných sviatkov a každá rodina alebo jednotlivec bol povolaný nájsť význam Veľkej noci svojím spôsobom.

Väčšinou slovenské rozšírené rodiny, ktoré už mnohé týždne boli v karan­téne vo svojich domovoch, boli nútené nájsť nové a inovatívne spôso­by, ako udržať ducha Veľkej noci nažive. Nebol to fyzický spoločenský zážitok, ale väčšinou virtuálny. Mnohí posielajú fotografie a krátke videá svojich experimentov s varením a príprav na Veľkú noc. Použili SKYPE, Messenger, WhatsApp, Viber alebo ZOOM na spojenie so svojimi blízkymi, či už v Toronte alebo na vzdialenom Slovensku. Slováci sa každým spôsobom snažili zlepšovať náladu svojich priateľov a rodín.

V tomto roku sa mnoho rodín vzájomne priblížilo, napriek veľkej vzdialenosti. Priatelia telefonovali z celého sveta a pýtali sa, ako sa nám darí a ako zvládame súčasnú krízu. Počas týchto hovorov sa podelili o svoje obavy, ašpirácie a plány do budúcnosti po tom, ako sa vírus pod­maní. Rozhovory sa nemerali v minú­tach, ale v hodinách. Zrazu, kvôli VIRUSu, ľudia mali čas, veľa času na to, aby dohnali rodinné udalosti, kládli zložité otázky a podelili sa o dobré i zlé.

Bolo to na Veľkú noc, keď priatelia nechali jedlo pri dverách tým, ktorí boli v karanténe, starí, smútiaci kvôli strate blízkych alebo jednoducho nie tak šťastní. Iní nechali na príjazdovej ceste domu koše plné čokoládových vajíčok pre malé deti, ktoré pandémiu nedokážu pochopiť. Koše sa snažia počas prázdnin priniesť deťom normálnosť, pretože veľkonočný zajačik bol v roku 2020 zrušený.

Bol to rok, v ktorom zostali kostoly a bohoslužby prázdne, bez svojich veriacich. Veľkonočné koše boli požehnané prakticky prostredníctvom ZOOM alebo inej technológie. Ľudia sa modlili a spievali pred svojimi notebookmi a sledovali, ako farár poskytuje tradičnú cirkevnú službu v prázdnom slovenskom kostole sv. Cyrila a Metoda v Mississauge. Bolo to desivé a zvláštne. V Kanade to bolo bezprecedentné.

V predchádzajúcom článku som uviedol: „Svet je vo vojne s neviditeľným nepriateľom. Jeho meno je COVID-19, smrtiaci vírus rovnako ako nejaký cudzinec zo vzdialenej planéty v sci-fi filme triedy B. Všade číha, zasahuje ticho a odchádza, smrť, jazvy a rozbité rodiny, kdekoľvek zasiahne. Svet nebude rovnaký po tom, čo bude obsiahnutý, alebo dúfajme, konečne dobytý. “ Tento smrtiaci vírus priv­iedol Kanadu na 12 miest infekcií. Ale tam, kde sú infekcie, je aj smrť! Mnoho Kanaďanov obviňuje federál­nu vládu z jej nedostatočnej predví­davosti v zabránení šírenia vírusu začiatkom roka, iní sú viac odpúšťajúci a tvrdia, že tomuto neviditeľnému nepriateľovi nemožno zabrániť v príchode do Kanady. História povie, kde došlo k chybám, ale v súčasnosti sú naši najrizikovejší občania, vrátane Slovákov, v domovoch dôchodcov. Viac ako polovica všetkých úmrtí na Covid-19 v Kanade je v domovoch dôchodcov. Pre tie rodiny, ktoré majú svojich obľúbených starých rodičov v takých­to nebezpečných zariadeniach, bola táto Veľká noc stresujúca, obávali sa každého telefonátu z nemocnice.

Na tohtoročnú Veľkú noc sa bude dlho pamätať a bude sa o nej hovoriť po celé roky. Mnoho rodín bude po vírusovej dobe posilnených, iné riešia ťažké plány svojej spoločnej budúc­nosti. Svet bude iný. Bude na nás, aby sme si pamätali, čo sme počas Veľkej noci 2020 zažili, čomu sme sa naučili. A dúfajme, že jej lekcia sa nebude opakovať.